Karl Popper bol významný filozof 20. storočia, ktorý svoje postoje formoval pred, počas aj po druhej svetovej vojne. Jeho skúsenosť s horormi a zlom, ktoré do Európy priniesli extrémne ideológie ho viedli k tomu, že vo svojej práci sformuloval aj tzv. paradox tolerancie, ten znie nasledovne: „Nebmedzená tolerancia musí viesť k zániku tolerancie. Ak rozšírime neobmedzenú toleranciu aj na tých, ktorí sú netolerantní, ak nie sme pripravení brániť tolerantnú spoločnosť proti náporu netolerantných, potom budú tolerantní zničení, a s nimi aj tolerancia.“
Keď Karl Popper formuloval svoj paradox tolerancie, tak tým nemal na mysli len to, aby sme sa vedeli proaktívne brániť pred nástupom populizmu a totalitarizmu 20. storočia, ale aj ďalších storočí, vrátane toho 21. …
Kotleba, Mazurek, Bolsanaro, Putin, či Donald Trump boli, sú a budú personifikovaným mechanizmom totalitarizmu, neslobody, šovinizmu, grobiánstva, zla, toxického nacionalizmu a toxického populizmu. Kto by týmto myšlienkovým prúdom napriek tomu všetkému vôbec len hypoteticky vyjadril podporu verejne legitimizuje to najhoršie zo svetovej politiky dnešnej doby.
Tu naozaj nie je kam uhnúť a nejako to racionalizovať, či prejsť vajataním. Prikývnutie na toto intenzívne drolenie základných pilierov našej civilizácie si žiada reakciu, ktorú popísal Karl Popper: „Nemožno tolerovať netolerantných.“
Voľbu podporiť to, čo reprezentujú predstavitelia toxického nacionalizmu robia často aj súdni a dospelí ľudia, často študovaní s plne funkčným zaradením do spoločnosti, kde majú aj kariéru, či rodiny. Čo ich vedie k podpore týchto ideologických prúdov je prežívanie hraničných emócií ako sú hnev, či strach, s ktorými lídri toxického nacionalizmu dlhodobo dobre obchodujú. Populisti najprv roky rozosievajú strach, hnev a nespokojnosť v spoločnosti, často za pomoci lží a manipulácií a potom takto infikovanej spoločnosti sľubujú spásu.
Najprv sľubujú a potom realizujú ukončenie všetkého, čo ten nimi vytvorený hnev v spoločnosti údajne produkuje.
Preto napríklad Hitler sľuboval, že vyrieši tzv. židovskú otázku, pritom to bol on a jeho straníci, kto dominantne šírili protižidovskú propagandu.
Rovnako tak dnes konajú rôzni populisti, ktorí strašia pred liberálmi a liberalizmom, či diktátom EU a svojim zmanipulovaným sledovateľom ponúkajú dopredu pripravený recept, že s „liberálmi urobia poriadok“. Vo výsledku takto svojim sledovateľom dodávajú to, čo takto zmanipulovaný dav očakáva a zabezpečujú si tak ich spokojnosť, čo pre nich predstavuje stratégiu, ako si posilniť politickú moc. Nie je náhoda, že gro extrémnych manipulátorov má politické ambície a ich slová a propaganda dominujú v digitálnom priestore. Manipulovanie je ich ekonomika, ktorú takto cez zneužívanie rôznych ľudských nedokonalostí mysle politicky kapitalizujú.
V konfrontácii s týmito dejinnými udalosťami, ktoré sa tak nepríjemne približujú našej súčasnosti je najmenej uplatniť paradox tolerancie.
Zbaviť manipulátorov a extrémistov masky a pomenovať ich konanie pravým menom. To, čo prezentujú nie je nejaký bežný politický postoj, ale popretie hlavnej zásady a mechanizmu, ktorý chránil euroatlantický priestor pred adventom toho najhoršieho zla z našich vlastných dejín po 7 dekád.
Naozaj v tom nie je možné nemať jasno. Obzvlášť, ak taký signál prichádza od osôb, ktoré sú roky profesionálne zasadené do najvyšších úrovní tuzemskej politiky. Toto sa bytostne týka každého jendého z nás. A preto je potrebné konať skôr, než bude neskoro.
Zdroj: INFOSECURITY.SK
Podcast by Pepik Hipik 