Ničí nás katastrofické myšlení?

David Brooks, je autorom viacerých provokatívnych kníh (napr. Sociálne zviera, Druhá hora). Nedávno napísal úžasnú úvahu o tom, ako sa v súčasnej spoločnosti šíri individualizmus a katastrofické myslenie. Úvahu uzatvára myšlienkou, že byť pesimistom sa nevypláca. Podľa neho, čoraz viac zdieľame presvedčenie, že spoločnosť sa rozpadá, že systém je prehnitý, že prevažuje nespravodlivosť a po krku nám idú úplatné elity. Zmysel potom nachádzame v spoločnom odpore voči útlaku.

Pri opise tohto javu vznikajú aj nové termíny: Jonathan Haidt a Greg Lukianoff hovoria „pomstychtivej starostlivosti“ (vindictive protectiveness). K nej dochádza, keď sa dav na sociálnych sieťach spoločne hecuje k potrestaniu niekoho, koho považuje za domnelú hrozbu. Henrique Carvalho a Anastasia Chamberlen priniesli pojem „nepriateľská solidarita“ (hostile solidarity) Ide o situácie, keď odvetné akcie zjednocujú ľudí proti ich nepriateľom. Tento kolektivizmus nás začleňuje do komunít. Ale nejde o priateľské komunity, skôr o spoločenstvo rozhorčených. Ľudia sa v takejto komunite cítia spätí nie preto, že vzájomne spolupracujú, ale že opovrhujú rovnakými vecami. Značkou identity sa tak stal pesimizmus – definitívny symbol toho, že stojíte na strane dobra. Pokiaľ vaša analýza nie je apokalyptická, považujú vás za naivných. Za ľudí, ktorým chýba morálna naliehavosť, za takých, ktorí sú spoluzodpovední za súčasný stav vecí…

David Brooks píše, že negativita, vnímaná v spoločnosti, preniká všetkým: „Slovo trauma má dnes vo svojom názve viac ako 5500 podcastov. Cez negatívnu prizmu vnímame aj politický život. Keď sa agentúra YouGov, dopytovala 33 tisíc Američanov, ukázalo sa, že obe strany politickej debaty si myslia, že práve oni prehrávajú. Liberáli sú presvedčení, že krajina sa posúva príliš doprava, konzervatívci, si myslia, že sa nekontrolovateľne rúti doľava. Všetci majú pocit, že sa spoločnosť zhoršuje, veci idú dolu kopcom. Ako desivé začína byť vnímané aj materstvo. V minulých dobách boli ľudia vychovávaní k tomu, aby vnímali materstvo ako náročnú, ale hlboko uspokojivú skúsenosť, ktorú prestupuje láska. Dnes sa materstvo opisuje ako post-apokalyptická katastrofa. Objavili sa knihy ako Mom Rage (Mamička sa hnevá), Screaming on the Inside (Vovnútri kričím zúrivosťou), ap.

Kultúra kolektívnej negativity má zničujúci vplyv na úroveň dôvery v spoločnosti. 71% Američanov má pocit, že väčšina ľudí „by sa vás snažila iba využiť, ak by na to dostala príležitosť“. Na medziľudské vzťahy sa začíname pozerať optikou moci a vykorisťovania. Dnes bežne predpokladáme, že inštitúcie sú v zásade nelegitímne a zmanipulované …

Ľudia v osamelom svete sa uchyľujú do spoločenstva, ktoré ponúka kolektívna negativita. Trumpove mítingy sú plné hnevu, zároveň sa však vyznačujú slávnostnou atmosférou a pocitom vzájomnej spolupatričnosti medzi tými, ktorí majú pocit , že „ich neobalamutia“. Tváriť sa negativisticky pomáha vyzerať múdro. V klasickej štúdii psychologičky Teresy Amabile z roku 1983 boli autori drsne negatívnych knižných recenzií vnímaní ako inteligentnejší než autori pozitívnych recenzií. Intelektuálne neistí ľudia majú tendenciu byť negativistickí, pretože si myslia, že tým dávajú najavo svoje mentálne schopnosti.

Vaše sebavedomie môže zvýšiť aj viera v divoké konšpiračné teórie. Vaša výnimočná inteligencia dokáže preniknúť pod povrch vecí, do skrytej ríše diabolského spolčenia, ktoré v skutočnosti riadi svet. Na rozdiel od naivného davu chápete, ako svet skutočne funguje. Konšpiračná teória vás stavia do úlohy hrdinu, ktorý ostatným oznamuje pravdu. Paranoja je opiátom tých, ktorí sa boja vlastnej bezvýznamnosti.

Problém je v tom, že keď sa pohrávate s negatívnymi emóciami, začnú sa negatívne emócie pohrávať s vami, a nakoniec ovládnu váš život. Keď sa sústredíte na negatívne emócie, negativita sa stáva ešte silnejšou. Ako upozorňujú vo svojej knihe The Power of Bad (Sila zla) John Tierney a Roy F. Baumeister, ak interpretujete svet optikou kolektívnej traumy, môžu vás zaplaviť sebapotvrdzujúce vlny strachu, hnevu a nenávisti. Pravdepodobne sa dostanete do neurotickej špirály, v ktorej budete stále častejšie vnímať udalosti okolo seba ako negatívne. Čo vo vás vyvolá pocit hrôzy, budete ostražitejší voči hrozbám, to vás prinúti vnímať ešte viac negatívnych udalostí. Negativita je zároveň veľmi nákazlivá. Keď sú ľudia v našom okolí pesimistickí, rozhorčení alebo sa hnevajú, je veľmi pravdepodobné, že sa čoskoro začnete cítiť rovnako. Týmto spôsobom dnešná kultúra vyprodukovala masovú neurózu. Nie je to tak dávno, čo svojim evanjeliom nádeje a zmeny dokázal nadchnúť milióny Američanov Barack Obama. Nemali by sme dovoliť, aby naše dnešné vízie temnoty a zmaru došli naplneniu. Naopak, mali by sme prispieť k tomu, aby Amerika dozrela k novému umeniu spolupatričnosti a reciprocity. História ukazuje, že byť pesimistom sa nevypláca.

Zdroj: The Atlantic | Překlad: PDSC

Posláním PDSC je vzdělávat a přímo pomáhat lidem vyjednávat, zapojovat se do veřejného rozhodování, chápat různé světy a zvládat změny kolem nás. PDSC se snaží o to, aby spolu lidé mluvili. PDSC slovenská nevládní organizace a většinu své práce provádí na Slovensku. Aktivity a projekty PDSC však mají i evropský rozměr. PDSC je součástí celosvětové sítě Partners Network, sítě 22 organizací z Evropy, Asie, Afriky, Severní a Latinské Ameriky, které spojují hodnoty demokracie a nenásilí.